O filme » O projekte
DVD Návrat rysov je možné si zakúpiť na www.tomashulik.com/shop
Lilica bola zastrelená poľovníkom!
Poľovník si vraj pomýlil našu Lilicu s vlkom. Aspoň to tvrdil, keď ho Miloš prichytil. Neskôr už začal tvrdiť, že Lilicu zastrelil podľa §29 zákona č. 274/2009 o poľovníctve... Padli dva výstrely... Strielalo sa už za značného šera, 20. 10. 2011 po 18.00, pričom tam boli aj iní ľudia... Miloš s dcérou Dáškou, náš kamarát Vlado Trulík a francúz Jean Jacques Bianchi... Lilica "padla" pri výkone služby adaptácie nového rysa. Dlho nevedeli nájsť jej nového zverenca rysa Vikiho, pochádzajúceho taktiež z ostravskej ZOO, ale nakoniec boli úspešní, rys však bol značne vystresovaný.... Na Milošovej chate a pozemnkoch je pripravovaný na návrat do prírody...
Galériu Lilice aj s rysom Vikim, resp. s rysmi Lízou a Murom si môžete pozrieť tu.
médiá:
TVNOVINY.sk, 21. 10. 2011, Poslanec zastrelil hviezdu filmu Návrat rysov
TV JOJ Krimi noviny 21. 10. 2011, Zabil vzácneho psa od 2:43 min.
TV JOJ Noviny 21. 10. 2011, Zastrelená "mama" rysa od 7:21 min.
Plus jeden deň, 22. 10. 2011, Poslanec zastrelil psíka večerníčka, str.: 5
Nový Čas, 22. 10. 2011, Psiu filmovú hviezdu zabil poslanec, str.: 16
TV JOJ Noviny 23.10. 2011, Smutný malý rys od 19:16 min.
Plus jeden deň, 25. 10. 2011, Rys Viki: Mamička vráť sa ku mne, str.: 9
Pravda, 25. 10. 2011, Poslanci môžu zastaviť strieľanie psov poľovníkmi, str.: 4
Pravda, 27. 10. 2011, Hana Fábry: Poľovníkom vstup zakázaný, str.: 34
TV JOJ Noviny o 12.00, 27. 10. 2011, Ako neprísť o psa, od 14.27
"Vitajte na stránkach filmového a vedeckého projektu Tomáša Hulíka a Miloša Majdu, ktorí sa podujali vychovávať dve rysie mláďatá Lízu a Mura, narodené v ZOO Ostrava. Riaditeľ ostravskej ZOO Petr Čolas bol nadšený myšlienkou vrátiť ich dve zvieratá do voľnej prírody. Bral to ako malú satisfakciu slovenskej prírode za to, že sme zásobovali nielen české ZOO našimi rysmi. Formou denníka prinášame akutálne infromácie, fotografie a videá zo života dvoch rysích mláďat pripravujúcich sa na neľahkú úlohu: prežiť vo voľnej prírode plnej nástrah… Aj vy sa môžete aktívne zapojiť formou odkazov, či blogu resp. priamou podporou tohto projektu."
Upútavka na film Návrat rysov, alebo čo sa stalo od 13. júna do konca novembra 2008.
Miloš Majda je strážca v Národnom parku Malá Fatra od 1. 7. 1991. V roku 1999 si v úzkej spolupráci zo ZOO - Bojnice vyskúšal veľmi zaujímavý experiment. Bol to vlastne nadčasový projekt, ktorého hlavným cieľom bolo zistiť či je možné rysov narodených v ZOO nejakým spôsobom vracať do voľnej prírody. V tom čase sme jednoznačne vedeli že príde doba, kedy budú musieť zoologické záhrady oživovať genofond izolovaných populácií a prostredníctvom svojich odchovov zvyšovať počty miznúcich druhov vo voľnej prírode. Zo zoologickej záhrady si vzal mláďatko rysa, podujal sa vychovať ho a vrátiť do voľnej prírody. Podarilo sa mu prekonať počiatočné problémy, keď mláďa odlúčené od matky odmietalo prijímať potravu a ochorelo. Z malého rysa sa však zakrátko vykľul poriadne živý čertík. Jeho prvým úlovkom bol škrečok, ktorého choval Milošov syn Miňo. Po troch mesiacoch začínajú rysa Mikiho privykať na miesto, kde ho plánujú vypustiť. Vybrali si nádhernú divočinu v doline Bystrička v NP Malá Fatra. Rysa vodia po odľahlých chodníkoch zvierat. Mikino sa s novým prostredím okamžite zžíva. Za svoje dočasné útočisko si vybrali terénnu stanicu správy NP. Na povale terénky rys loví prvé myši a plchy. Stáva sa pravidlom že sa zviera vyberie sprvu na pár dní do divočiny a kým nenapadne sneh nikto nevie o jeho pohybe. Báli sme sa o neho, aby sa nestratil tak mu prvé týždne na potulky dolinou dávame na krk terestrickú vysielačku, spomína Miloš. Čo zažil zisťujú iba na základe šrámov na kožuchu, ktoré mu spôsobila pravdepodobne divá rysica. Raz prichádza naspäť akýsi malátny. Išiel som ku autu po materiál, Miki za mnou. Keď som otvoril auto vošiel dnu a ľahol na zadnú sedačku. Bol som prekvapený, pretože do auta už nastupovať nechcel. Pravdepodobne ho uštipla vretenica, keď sa ju snažil uloviť. Tri dni preležal v kuchyni pod stolom a neprijímal potravu. Potom sa vraciame do doliny, kde sa naplno venuje svojej obľúbenej činnosti a to sledovaniu zveri. Už ubehol rok a pol. Miki sa 31.08.2000 vracia na chatu posledný raz. Milošovi, ktrorý mu stále necháva potravu na jednom mieste v lese odpovedá zo svahov. To, že rys je stále niekde v okolí sa dozvedá iba na základe stôp okolo krmeliska a občasne zožraného mäsa. Nie vždy, keď sa posledne vrácal zobral od nás potravu. To znamenalo, že sa už živí sám, bol v perfektnej kondícii. Neskôr stopy na snehu ukazujú, že zviera je stále v doline a občas prejde aj okolo chaty. Po ďalšom jeden a pol roku 26.02.2002 sa Milošovi podarí stretnúť Mikiho na bočnom hrebienku, kde s obľubou chodieval. Bolo to v období rysej ruje a Miki bol aj s divou rysicou /viď. denník Miki/. Od tohto momentu sa Miloš iba párkrát stretne s ich rysom. Toto stretnutie si však Miloš zapamätá. Neľahká úloha sa podarila. Miki sa úspešne etabloval v divočine Národného parku Malá Fatra a určite svojimi génmi obohatil populáciu rysov .
Ľudia, na základe prvého príbehu sa obracajú o pomoc na rangera Miloša Majdu. Vedia, že prírodu a zvieratá v nej pozná veľmi dobre. V tomto momente by sa mal začať odvíjať aj náš film o Milošovi a dvoch malých rysoch. Filmová kamera by počas jedného a pol až dvoch rokov mala sledovať počínanie Miloša s jeho vernými nasledovníkmi – rysími súrodencami. Od úplného počiatku, keď pracovníci ZOO Ostrava zavolajú Miloša a jeho manželku Eriku ku dvom trojtýždňovým rysíkom, cez kŕmenie mláďat injekčnými striekačkami zázračným elixírom z mlieka, či naškrabaného kuracieho mäsa masírovania brušiek, aby sa vyprázdnili, množstve problémov s mláďatami náchylnými na choroby, sa dostaneme až na horskú chatu do prírodnej divočiny. Od tohto momentu sa Miloš s Erikou presťahuje na chatu a množstvo času podriadia výchove rysov. Na to, aby ich mohol vypustiť do voľnej prírody, sa musí stať rysou matkou, musí naučiť mláďatá loviť. Pomáhajú mu v tom aj divo žijúce rysy v okolí. Mláďatá sa naučia chodiť žrať na nimi strhnutú zver. V období tuhej zimy sa stane korisťou srna aj jelienča. Rysov musí samozrejme učiť loviť aj na živej koristi, k tomu poslúžia prepelice, potkany, myši a zajace. Rysíčatá si svoje lovecké skúsenosti budú zdokonalovať aj na myšiach či plchoch voľne žijúcich na horskej chate a v lese. Ako budú zvieratá staršie a staršie ich pobyt na chate bude čoraz zriedkavejší. Mláďatá sú voľne vypustené a vystavené nástrahám lesa. Budú sa sami vydávať na prieskumy okolia, budú stopovať a zoznamovať sa s každou divou zverou v okolí. Naučia sa čo to znamená mať svoj revír a akú korisť loviť. Je dosť pravdepodobné, že voľne žijúca rysica v okolí im pár krát dá priúčku, čo pre našich rysov bude tak isto veľká škola. Naučia sa dávať pozor na zmije, aby ich neuhryzli, alebo aj to, že salamdra škvrnitá, hoci vyzerá pekne, nie je nič pod zub. Keď sa im nepodarí uloviť korisť nájdu ju na stabilnom mieste za chatou. Neskôr príde postupné odvykanie od závislostí na človeka. Nafilmujeme ako sa odrastajúce rysíčatá dokážu vyhýbať náhodným cudzím ľuďom a Miloša s kameramanom sa neboja. Spolu s rysmi prežijeme niekoľkodňové pobyty v dennom i nočnom lese. Rysíčatá budú chodiť s Milošom celé dni pričom sa občas odpoja a znova si ho nájdu. Adoptívnemu rodičovi ukážu v lese veľa pre človeka inak neviditeľných vecí, napríklad odpočinkové miesta a brlohy divých rysov. Budeme stopovať divých rysov s našimi mláďatami na snehu. Podľa Milošových skúseností s predchádzajúcou výchovou rysieho mláďatka, pri spoločných potulkách prírodou Národného parku Malá Fatra sa častokrát stalo, že pri divožijúcich predátoroch, ako rysy, medvede, vlky sa znižovala plachosť týchto zvierat pred človekom. Divé zvieratá, pozorujúc dlhodobo pohyb človeka s rysom, strácajú plachosť a úniková vzdialenosť sa skracuje. Množstvom času stráveným v divočine Malej Fatry budú stretnutia aj s inými zvieratami na dennom poriadku.
Ubehne rok a rysí súrodenci sa začnú postupne čoraz viacej osamostatňovať, kontakt s nimi bude čoraz zriedkavejší, až sa rysy nadobro poberú prežiť vlastný život v prírode. Nájdu si svoje teritóriá a tým by sa mal šťastne skončiť aj príbeh tohto filmu: rysíčatá zo ZOO, skončia v rukách ľudí, ktorí sa ich pokúsia vrátiť domov do prírody.
Ústredným príbehom tohto dokumentu je samozrejme výchova a vzťah Miloša Majdu a rysích súrodencov v prírode Národného parku Veľká Fatra. Radi by sme však prezentovali aj prácu strážcu resp. rangera v parku. Miloš je špecialista na dravce, sovy a veľké šelmy. Budeme mať možnosť sledovať monitoring a manažment orlov skalných, krikľavých, sokolov sťahovavých a sov. Kontroly hniezd v skalách a na stromoch. Zpevňovanie hniezd na stromoch, čistenie skalných dutín od náletových drevín, inštalácia kamier pri hniezdach ako prevenciu pred pytliakmi. Budeme svedkami adopcií mladších mláďat orlov skalných v prípade, že pytliaci vykradnú hniezdo takto odobrané mláďatá budú slúžiť ako záložné pre opätovné vrátenie do hniezda. U orlov je v génoch zakorenený kainizmus. Staršie mláďa vytlačí alebo zabije mláďa mladšie. Aby početnosť kriticky ohrozeného druhu orla skalného bola stabilná pristupuje sa k odoberaniu neskôr narodeného orlíčaťa, ktoré sa neskôr späť vrátia do vlastného alebo iného vhodného hniezda. Spolu s rysími mláďatami budeme stopovať veľké šelmy (rys, vlk, medveď ale aj vydru) sledujúc ich etológiu v období párenia a počas roka, ich stravovacie návyky, ale aj to aké nástrahy na nich číhajú v prírode, či aké nástrahy im pripravujeme my ľudia. Radi by sme týmto filmom ukázali návrat k hodnotám, úctu k prírode ale aj zákonitosti, ktoré v prírode fungujú, na ktoré by sme mali brať čoraz väčší ohľad a nechať im priestor.
Vedecká časť projektu spočíva v sledovaní pohybu našich rysov za pomoci satelitnej telemetrie. Pre túto aktivitu sme sa rozhodli, aby sa predošlo množstvu dohadov a získali sme presné informácie o pohybe zvierat v priebehu minimálne jedného až dvoch rokov. Po získaní týchto informácií rysy obojky jednoducho stratia. Dovoľuje to technická konštrukcia obojka - táto funkcia je v obojku pre istotu zdupľovaná. Po tomto si stratený obojok v teréne vyhľadáme, pretože vieme, kde. Obojok vysiela signály na jeho identifikáciu. Ďalším bodom projektu je odchyt dvoch kusov divých rysov /samca a samicu/, ktorí obhospodarujú našu oblasť. Odchytené divé rysy budú opatrené taktiež satelitnou telemetriou. Získané údaje nám potvrdia frekvenciu pohybu po teritóriu v jednotlivých ročných obdobiach, veľkosť teritória samca a samice. Tieto údaje doteraz nie sú známe. Pre splnenie týchto cieľov sme nadviazali spoluprácu s kolegami z ČR a Slovinska, ktorí v satelitnej telemetrii a odchytoch rysov majú skúsenosti od r. 1996. Ďalšou aktivitou projektu je zber trusu divých rysov na následné analýzy DNA. Okrem získanej DNA sa touto cestou dá sledovať priestorová dynamika jedincov z opakujúcich sa vzoriek. Ďalšou úlohou ľudí pohybujúcich sa v teréne je sledovanie početnosti, pohybu ostatných druhov v. šeliem a to medveďov a vlkov, zber čerstvých vzoriek trusu na účely DNA analýz.
Všetky práva na fotografie, texty a videoukážky vyhradené. V prípade záujmu nás kontaktujete na info@navratrysov.sk.