Denník » Rok s rysmi

13. 6. 2009

Dnes je tomu presne rok, čo Erika s Dáškou odišli do ZOO Ostrava starať sa o čerstvo odobraté mláďatá rysa ostrovida. Za ten rok sme si s nimi užili množstvo srandy, ale najmä pre nás nových vnemov a poznatkov. Už desať mesiacov s nimi žijeme na terénnej stanici Národného parku Veľká Fatra.

Picture 125

18. 6. 2009

Miloš sa pustil do čistenia voliéry. Muro sa zatiaľ vonku naháňal s Lilicou. Trochu nám prišlo ľúto Lízy a tak sme ju pustili spolu s Murom. To bola preveliká radosť, keď sa zvítali na dvore pred chatou. Lietali ako šarkani, cez mostík do lesa, potoka a späť. Neskôr sa odobrali do lesa nad chatou a tam sme spolu s Lilicou strávili niekoľko hodín. Líza sa rozhodla ísť ukázať Murovi, kde sa potulovala pre pár dňami. Prešli sme až do ďaľšej doliny. Tu sa rysíci chvíľu hrali a keď už len políhavali v lese, zavelil som na odchod. Na moje počudovanie išli so mnou. Skúšal som pobehnúť, rysíci pobehli tiež. No táto idylka o chvíľu skončila, keď si našli pekné miesto v lese s výhľadom na lúku. Tu si ľahli a nepomáhalo nič, aby som ich rozhýbal. Tak som s Lilicou odišiel na chatu. Do večera sa rysíci nevrátili... V noci som išiel pre Sisku na vlak, vrátili sme sa okolo polnoci, no rysov nikde... 

19. 6. 2009

Pohodový deň na chate- Postarali sme sa o všetku našu "zverinu", vygruntovali sme rysom ich miestnosť.

Podvečer sa ich vyberáme hľadať do lesa. Prechádzame po trase, ktorou som s nimi išiel, miestami ich voláme no nič. V dolinke nad chatou Siske hovorím o Erikinom stretnutí s medveďom. Od tohto momentu sa obzerá po vhodných stromoch. Neďaleko od nás vzrušene pokrikujú vtáky. Žeby Líza s Murom? Dokonca aj Lilica sa tam vybrala na prieskum, ale žiadny brechot. Po chvíli sa vrátila. Pokračujeme lesom smerom nad chatu, keď začujeme divný zvuk. Siska sa na mňa obráti s otázkou, či som  to počul. Pozerám na Lilicu ako bude reagovať: pozerá a vetrí... Dve mohutné zaručania. Už nemám pochýb, že je to medveď. Obraciam sa na Sisku, no tá napriek všetkým teoretickým znalostiam trieli dole kopcom. Kričím na ňu, aby nebežala, ale pud záchrany života je omnoho silnejší. Lilica beží za ňou... Tak schádzam aj ja. Rád by som sa išiel pozrieť kde maco je, ale nemám Lilicu a jeho zaručanie ma presvedčilo, že rozumnejšie bude zísť ku chate. Tam ma už čaká Siska a vie, že urobila najväčšiu blbosť v živote - utekať pred medveďom... Nevieme síce ako bol ďaleko, ale pravdepodobne nás iba upozornil na svoju prítomnosť. Útekom pred macom sa môže iba vyprovokovať... Medveď sa bojí človeka tak isto ako my jeho a v drvivej väčšine prírpadov sa dá na ústup...

20.6. 2009

Celý deň leje. Rysy nikde...

21.6. 2009

Večer nás prišli vystriedať Miloš s Erikou. Rysov stále nikde... Konštatujeme, že asi majú dostatok potravy v lese. Po dvoch dňoch dažďa sú malé vtáčatá zmáčané a ťažko im uniknú...

25. 6. 2009

Je to týždeň, čo sa Líza s Murom túlajú v lese. Nejak sa im neráči ani prísť povedať, že sú v poriadku. Nevďačníci :) No asi budeme musieť skonštatovať, že sa projekt podaril. Vyzerá to tak, že sme boli dobrou náhradou za rodičov a dokázali sme ich naučiť prežitiu vo voľnej prírode. Hlad je silný nepriateľ a po týždni už vyhladne aj rysovi. Znamená to, že vedia loviť. Jediného, čoho sa obávame sú pytliaci alebo veľmi náruživí "poľovníci"... 

28. 6. 2009

Stále nič. Sám som zvedavý, kedy sa prídu ukázať. Zatiaľ ich nikto nevidel ani z lesníkov, ani z lesných robotníkov... Začíname sťahovať fotopasce a rozmiestňovať ich v lese nad chatou. Je to síce ako hľadať ihlu v kope sena, ale budeme omnoho pokojnejší, keby sa nafotili a mali by sme dôkaz, že sú v poriadku... Aj keď nepoznám ten pocit, ale už sa viem vcítiť do rodičov, ktorých teenageri si vyjdú na prvú "diskotéku" a nevrátia sa v plánovanú hodinu... :) 

4.  7.  2009 Sobota
S Tomášom sme na chatu dorazili okolo obeda. Napriek nepriaznivým predpovediam o počasí nám svietilo slniečko a tak nám doprialo pekné popoludnie. Bohaté bolo aj na rôzne chrobáky a tak sme ich zopár pofotili. Podvečer sme sa spolu s Lilou vybrali do lesa nad chatou vystopovať našich dvoch nezbedných rysov, ale bezúspešne. Popri dohľadávaní sme pozerali aj po hríboch, ale aj napriek priaznivým podmienkam sme žiadne nenašli.

5. 7. 2009 Nedeľa
Krásne ráno nám naznačilo pestrý program cez deň. Vybrali sme sa na dohľadávací výlet rysích súrodencov v okolí chaty. Prechádzali sme cestou po zvažnici nad chatou, ktorá bola okrem lesných jahôd bohatá aj na veľa rôznych stôp od zveri, ktoré sa lepšie pozorujú, keď poprší. Potešila nás  aj zopár kozákmi, ktoré boli dobre schované v poraste popri nej. Lejak, ktorý nás zastihol počas našej chôdze nás neodradil od pokračovania v ceste. Pri vzostupe lesom Tomáš spozoroval zver, ale zo vzdialenosti, z korej sa nedalo rozlišiť o čo presne išlo, či o medveďa alebo diviaka. Mne osobne odľahlo, že sa zver rozhodla pre iný smer ako bol ten náš a ja som nemusela riešiť situáciiu podobnú ako pred pár týždňami-) Stopy po rysoch sme nenašli žiadne, iba popri lese jednu po vlkovi.  Dúfame, že naším rysom Murovi a Líze sa vodí tak dobre ako si predstavujeme, že by sa im mohlo. Šlapanie nám prerušila búrka, ktorú sme počuli a tak sme sa rozhodli pre návrat na chatu. Po príchode začalo intezívne pršať. 

7. 7. 2009

Po 19 dňoch hľadania našich rysíkov konečne dobrá správa. Správca doliny včera videl Lízu na asi 3 km od chaty. Vyzerala v dobrej kondícii. Hneď sme vybehli na miesto, kde ju videl. O pár metrov ďalej sme našli tri stopy zodpovedajúce veku našich rysov. O ďaľších pár metrov sme našli ďaľšie štyri stopy. Je to pre nás veľmi potešujúca informácia, že Líza s murom sa dokážu sami uživiť a už nás vôbec nepotrebujú k životu. Čo nás na jednej strane mrzí, za ten rok sme si už na nich zvykli, ale raz to muselo prísť. Prechádzame po zvážniciach a voláme na rysov. V noci zostávame spať pod širákom. Okolo druhej v noci prišla celkom slušná búrka, blýska sa ako u verdunu. Nachádzame útočisko na verande neďalekej chatky. Hmmm, miesto na spanie do svitania som si nevybral až tak dobre, tri hodiny na mňa kvapká zo strechy. Lilica pokojne spí celú noc pri nohách. Naše rysy však v okolí boli asi 100 m od nášho nocoviska sme ráno našli o 1 cm širšiu stopu od Lízinej. Určite Muro , stopu zanechal priamo v rozmočenej koľaji od nášho terénneho auta. No na naše hlasy rysy nereagovali. Uvidíme čo nám prinesú ďalšie týždne či mesiace v doline?

8. 7. 2009

Naištalovali sme fotopasce, čakáme na záber rysov. Pred fotopascu sme im dali aj kus mäsa.

11. 7. 2009

Každý deň chodíme večer kontrolovať miesto či sa naše zvieratá neukážu. Fotopasce fotia iba iné druhy zvierat.

21. 7. 2009

Rysíci sa aspoň obrazom zúčastnili na tlačovej konferencii u nášho partnera Land Rover. Sme v polovici projektu, Líza a Muro sú uspešne vo voľnej prírode. 

Tlačovú správu si môžete stiahnuť tu:

Tomáš Hulík, Miloš Majda, Ľuboš Kekéši, Zorka Kalousková a Land Rover Defender

4. 08. 2009

Konecne budú hotové obojky. Nemecká firma nás absolútne sklamala. Po pol roku totálneho nezáujmu sme sa dohodli s naším kamarátom Beďom Landsfeldom, že nám ich vyrobí. Dnes nás navštívil aby sme dohodli posledné detaili. Vybrali sme sa na lúky, kde sa momentálne nachádzajú Líza s Murom a tri naše fotopasce. Lúky začali ich kosiť. Som zvedavý čo to spraví s rysmi.

7. 8. 2009

Dnes sa strávam v doline so správcom. Odovzdáva nám potešujúcu správu. Jeho pracovníci videli rysa neďaleko našej chaty v jednej zbočných dolín. O deň neskôr znovu. Fantázia. Sú to skoro dva mesiace a rysi sú živí a zdraví. 

9. 8. 2009

Večer odchádzam autom kúsok do doliny keď mi z cesty skočí do húštiny mladý rys. Okamžite zastavujem a volám aj na Lízu aj na Mura. Zatiaľ nič. Pomaly autom prejdem na miesto kde odskočil. Je to cestička k našej studničke na pitnú vodu. Keď autom vojdem hlbšie aby som si posvietil na chvílu zbadám rysa ako si sedí ale než stihnem zastaviť odbieha preč. Do šlaka, nemám baterku... Nádherný zážitok. Po dvoch mesiacoch som znovu videl jedného z našich bodkovaných zvieratiek...

20. 8. 2009

Dva mesiace a dva dni trvalo kým sa jedno znaších zvierat ukázalo znovu pri chate!!! V noci fotopasca, ktorá je umiestnená od návratu rysov do prírody na mostíku nafotila pravdepodobne Mura. Sme nadšení. Vyzerá to tak že obidve zvieratá sú v poriadku a úspešne sa aklimatizovali. Muro má pravé ucho dvakrát vedľa seba asi 2 cm roztrhnuté z potýčky s divým rysom? Život v divočine nie je jednoduchý. Súboje rysov sú tvrdé no nevyhnutné pri  obhajovaní svojho životného priestoru.

23.09.2009

Pustili sme sa do ďalšej etapy projektu, akou je postavenie dvoch  zariadení na odchyt rysov. Na to, aby boli zariadenia funkčné museli sme osloviť viacerých ľudí, ktorí sa touto problematikou zaoberali v minulosti. Navštívili sme lokallity, kde sa rysy chytali. Od Slovenského krasu cez Malú Fatru až na Kysuce. Dokonca aj vo Veľkej Fatre  sa našlo jedno takéto zariadenie. Pri návštevách nás hlavne zaujímali rozmery, konštrukčné prvky a spúšťací mechanizmus. Druhou kapitolou bolo samozrejme to, ako boli zariadenia osadené do terénu. Tieto návštevy boli pre nás veľmi osožné a ovplyvnili výber miesta akonečnú podobu našich zariadení. Hlavne v niektorých detailoch týkajúcich sa rýchlosti padnutia dverí, dlhoročnej funkčnosti zariadenia bez ohľadu na poveternostné podmienky a citlivého nášapného mechanizmu, ktorý sa dá podľa potreby nastavovať. O tom či dvere padli dostávame okamžitú informáciu. Samozrejme, že  pri chytaní rysov ovládali starí majstri  množstvo grifov, ktoré im pri tejto činnosti napomáhali častokrát zásadným spôsobom. Tieto veľmi cenné informácie si však musíme nechať pre seba. 

Picture 122

Odchytové zariadenie na rysov. Vľavo hotové v pravo rozostavané.

09.10. 2009

S Tomášom vystupujem na miesto na ktorom máme rozostavané druhé odchytové zariadenie na rysov. Sme obťažkaní materiálom a preto pozeráme hlavne pod nohy. Asi 50 metrov od miesta odchyt. zariadenia nachádzame úplne čerstvý trus rysa. Tento veľmi cenný nález samozrejme, hneď putuje do sterilnej nádobky s liehom na dodatočné určenie DNA.

Druhé odchytové zariadenieje hotové

08.11.2009

Okolo tretej sa vraciam z terénu a Lilu, ktorá bola somnou nechávam pred chatou. Za hodinu sa púšťa vytrvalý dážď a neustáva. Suka je stále pred chatou. Pred siedmou večej začala pobrechávať, ale nejako divne. Očividne však na nejaké zviera, ktoré bolo dosť blízko. Brechot bol, akoby na niečo čo poznala, proste iný ako na vysokú či medveďa. Zrazu sa brechot zintenzívnil a Lila  beží podľa zvuku na okraj dvora ku rozvodnenému potoku. S Erikou vybiehame  vonku v ruke baterka. Brechot psa sa už ozýval spoza potoka od úzkeho brehového porastu mladých vŕb. Zvieratá v okamihu preleteli 8m široký potok. Náhle suka silno zaskučala a cez mostík bežala do chaty. Míňali sme sa na mostíku. Svietil som do tých miest silnou baterkou no nevidím nič. Brehový porast je predsa hustý. Po príchode do chaty kontrolujem Lilu či nemá poranenia no žiadne väčšie nevidím. Lila je však taká vystrašená, že do rána nevyšla z chaty. Ráno na brieždení ide somnou a očucháva do kruhu miesto, kde sa všetko odohralo. Neviem čo môhlo takto vystrašiť Lilu, ktorá sa nebojí žiadneho zvieraťa v lese očividne však pred ním mala maximálny rešpekt a ešte v noci.  Môhlo ísť o rysa, žeby sa ukázal zase jeden z našich? Škoda, že všetko sa odohralo mimo dosahu fotopasce.

Z Lubochnianskej doliny sa rapídne vytráca zver.

Tento rok predčasne nasnežilo v októbri a sneh sa držal skoro dva týždne. Potešilo nás, že konečne budeme môcť stopovať zver a hlavne šelmy. V novembri podmienky na stopovanie vhodné neboli. V decembri snehu nie je veľa no na stopovanie stáčí. Z terénu sa však vraciame znechutení. Nie len, že sme na snehu a ani pred fotopascami nezaznamenali pohyb šeliem okrem jedného mladého tohoročného rysa, a menšieho medveďa, ale podľa stôp rapídne ubudlo aj ostatnej zveri. Tam, kde v minulom roku boli oblasti po noci dochodené zverou nie je nič, alebo v okolí krmelcov pozorujeme 3 - 5 ks vysokej. Dolinu navštevujeme v posledných troch rokoch veľmi často, máme množstvo video a fotodokumentácie, komunikujeme z lesníkmi, tak možeme porovnávať súčastný stav. Ešte počkáme na silnejšiu zimu v januári a februári 2010, kedy sa v okolí dvoch hlavných krmelcov pravidelne za posledné roky zdržovalo 120 až 140 ks jelenej zveri. Potom ku zistenému stavu a iným dôležitých zisteniam zaujmeme stanovisko v médiách a budeme hľadať riešenie. Už sa ani nedivíme, že do odchytových zariadení na rysov nemôžeme nič chytiť. Pri takom extrémnom vyrušovaní poľovníkmi za dňa i v noci to je zrejme normálny stav.

A ako to vyzerá so sledovaním rysov v nevyrušovaných oblastiach

Pre ilustráciu k predošlému príspevku pripájam fotografie z fotopascí od Vlada. Na fotografii je vidno Vlada odchádzajúceho od fotopasce po vykonanej kontrole /13.12.2009 o 01:54 poobede/. Na druhom snímku vidno rysicu, ktorá ide oproti po jeho stope v o necelé tri hodiny neskôr /13.12.2009 o 04:52 poobede /. Lokalita je minimálne vyrušovaná, tak zvierati nevadia ani čerstvé stopy človeka a ani blesk foťáka. Podotýkam, že len v decembri 2009 sa na tomto mieste nafotili rysy 3 krát. Vlado podľa fotografií rozoznáva dvoch odlišných dospelých jedincov a na lokalite sa vyskytuje ešte tretí jedinec. Tieto pozorovania doložené fotkami a sledovaním stôp rysov jednoznačne dokazujú ako to funguje na lokalite, ktorá nie je vyrušovaná poľovníkmi hoci aj tu ľudia často prejdu. No kde sa aktívne nestrieľa a kde celé noci nejazdia terénne autá "poľovníkov" /tak ako v Ľubochnianskej doline/ život zvierat a ich správanie funguje normálne.