Blog » Pri čítaní denníka...
Pri čítaní denníka o Murovi a Líze sa vraciam do obdobia mladosti, keď som sa bezpočetne mnoho krát vracal k príbehom z divočiny od Luba Ondrejova. Bola to bezkonkurenčne najoblúbenejšia kniha môjho detstva. Príbeh o Murovi a Líze je teda v mojom prípade akýmsi pokračovaním síce nepriameho kontaktu s prírodou, ktorému však vôbec nechýba patričná dávka adrenalínu ani zvedavosti, ktoré bezprostredne vznikajú pri čítani životopisu o dvoch rysíkoch. Rys je totiž jediná šelma v slovenskej prírode, ktorá stelesňuje v zmenšenej podobe všetky atribúty svojich zväčšenín v podobe tigrov, jaguárov, leopardov a ostatných modifikácii mačkovitých šeliem. Je preto viac ako zaražajúce, že o živote rysov prakticky neexistuje takmer žiadna osveta, ktorá by posunula znalosti o ich živote na úroveň zodpovedajúcu ich postaveniu medzi tými predátormi, ktorým sa zatiaľ darí prežiť.
Aj preto je príležitosť sledovať život Lízy a Murka priamo z obývačky panelákového bytu viac ako vítana, skôr si dovolím použiť výraz neskutočná... Srdečná vďaka a poklona patrí teda všetkým tým, čo svoj voľný čas venujú tomuto projektu. Ešte viac som však presvedčený o tom, že celý príbeh o dvoch rysíkoch by mal byť posunutý bližšie k človeku, mám na mysli prostreníctvom DVD prehrávačov alebo spracovať materiál pre použitie pri vyučovaní prírodopisu v školách, alebo aj formou večerníčkových príbehov na pokračovanie pre tých najmenších TV divákov...
Aj z dôvodov o ktorých sa zmieňujem vo svojom príspevku som Vaším trvalým priaznivcom a obdivovateľom. Do daľšej práce, ktorú Vám aj trochu závidím prajem moc elánu a pohody.
S pozdravom
Rudolf